Tohtoročné slávenie Vianoc poznačila koronakríza. Počas konania
bohoslužieb sa od soboty (19. 12.) musí obmedziť kapacita v kostoloch.
Ľudia môžu sedieť len v každom druhom rade a zároveň medzi obsadenými
miestami musí ostať jedno miesto neobsadené. Vyplýva to z vyhlášky Úradu
verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri
ohrození verejného zdravia k obmedzeniam prevádzok a hromadných
podujatí. V rímskokatolíckych kostoloch sa z tohto dôvodu zvyšujú aj
počty bohoslužieb.
Veriaci si v piatok pripomínajú udalosti v Betleheme (po hebrejsky Dom
chleba), meste ležiacom asi osem kilometrov južne od Jeruzalema. Sem
prišli pre sčítanie ľudu Jozef z Nazaretu so svojou snúbenicou Máriou. A
tu, v jaskyni za mestom, sa podľa tradície narodil Ježiš. Veriaci
kresťania sa v tento sviatok zúčastňujú na slávnostných bohoslužbách,
tešia sa z radostnej spomienky na príchod Vykupiteľa na svet, modlia sa
za porozumenie a pokoj vo svete. V katolíckych kostoloch sa okrem
slávnostných omší na viacerých miestach konajú pri scénke betlehema v
kostoloch aj jasličkové pobožnosti pre deti alebo betlehemské hry.
V gréckokatolíckych chrámoch sa počas sviatku koná slávnostná sv.
liturgia. Dôraz sa kladie na skutočnosť, že Boh sa stal človekom, prijal
ľudskú prirodzenosť, aby skrze svoje poníženie, smrť a vzkriesenie
človek mohol prijať účasť na Božom živote.
Evanjelici sa schádzajú predpoludním alebo popoludní na slávnostných službách Božích s Večerou pánovou.
Pravoslávne cirkvi, ktoré sa riadia podľa juliánskeho kalendára vrátane
pravoslávnych veriacich na Slovensku a v Čechách, budú sláviť sviatok
Narodenia Pána až 6. a 7. januára 2021.
Narodenie Pána nemalo spočiatku svoj vlastný sviatok, ale pripomínal sa v
deň Zjavenia Pána - Troch kráľov, teda 6. januára. Osobitná spomienka
na Božie narodenie sa začala objavovať na Západe asi v polovici 4.
storočia. Prvý záznam pochádza z Ríma z roku 336. Sviatok sa podľa
týchto prameňov slávil 25. decembra. Keďže 25. marca sa všeobecne
pripomína sviatok Zvestovania Pána, keď archanjel Gabriel zvestoval
Márii, že bude Kristovou matkou, tak o deväť mesiacov podľa tejto
tradície je symbolický deň Narodenia Pána práve 25. december.
Ďalšia hypotéza hovorí o christianizácii a novej kresťanskej
interpretácii rímskeho sviatku narodenia Slnka (Natalis Solis Invicti).
Rímski kresťania tento pohanský sviatok začali sláviť ako vlastný
sviatok Narodenia Krista - ako Slnka na základe biblických citátov,
napríklad Kristus ako Slnko spravodlivosti (Sol Iustitiae), alebo
Kristus - Svetlo sveta. Tento dátum - 25. december ako sviatok Narodenia
Pána bol všeobecne prijatý a rýchlo sa ujal.